Ladislav Novomeský

laco-novomeskc3bdLadislav Novomeský 27. december 1904Budapešť – 4. september 1976Bratislava bol slovenský komunistický politikľavicový intelektuál,spoluzakladateľ DAV-u, básnikredaktornovinárpublicista.Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon.

Život
Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo Senice do Budapešti. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v roku 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku 1925 vstúpil do Komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom komunistických novín Pravda chudoby. V roku 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KSČ. Patril k avantgardnej skupine DAV. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko.

Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51

Bol jedným z popredných organizátorov SNP, členom V. ilegálneho vedenia KSS. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici (1944). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde KSS v roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. 22. 12. 1955 bol prepustený na podmienku, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej „normalizácii“ na kultúrnom aj politickom poli. Novomestský bol ženatý s Karlou Marešovou a ich dcérou je Ing. Elena Bútorová-Novomeská.

Tvorba
Prvé básne publikoval časopisecky (VatraSvojeťNový rod a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry (Boris Pasternak) a publicistike.

Vyznamenania

  • 1964 – Národný umelec
  • 1969 – Hrdina ČSSR
  • 1964 a 1974 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
  • 1969 – laureát národnej ceny SSR
  • 1969 – Leninov rad

Bol tiež vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Cenou Ľ. Štúra.

Dielo

Poézia

  • 1927 – Nedeľa, zbierka básní
  • 1932 – Romboid, zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta
  • 1939 – Svätý za dedinou, zbierka básní
  • 1935 – Otvorené okná, zbierka básní
  • 1949 – Pašovanou ceruzkou, zbierka básní
  • 1963 – Vila Terezapoéma
  • 1963 – Do mesta 30 minút, poéma
  • 1964 – Stamodtiaľ a iné, zbierka básní, zúčtovanie s Gottwaldovým kultom osobnosti
  • 1964 – Nezbadaný svet
  • 1966 – Dom, kde žijem, cyklus lyrických básní

Publicistika a eseje

  • Laco Novomeský, Marx a slovenský národ, marec 1933
  • 1949 – Výchova socialistického pokolenia
  • 1969 – Znejúce ozveny
  • 1969 – Čestná povinnosť
  • 1970 – Manifesty a protesty
  • 1970 – Slávnosť istoty
  • 1972 – Zväzky a záväzky
  • 1971 – O Hviezdoslavovi
  • 1971 – O literatúre
  • 1974 – Nový duch novej školy

Preklady

  • 1969 – Prebásnenie veršov v diele Borisa Pasternaka Doktor Živago

Pamiatky

  • rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cint. v Slávičom údolí,
  • Múzeum L. Novomeského v Senici
  • Literárna pozostalosť v LAMS
  • socha od J. Kulicha v Senici
  • busta Novomeského v Banskej Bystrici
  • pamätná tabuľa na Štúrovej ulici v Bratislave

Dokumentárne filmy o Ladislavovi Novomeskom

  • Laco Novomeský 60-ročný (Týždeň vo filme 1/1965)
  • Profily – Národný umelec Laco Novomeský (1967),
  • Človek z davu (dokumentárna monografia, réžia Šinko, E., 1970),
  • Ladislav Novomeský sa dožil koncom decembra 70-tich rokov (Týždeň vo filme 51/1974),
  • Ladislav Novomeský (Kinožurnál, 85),
  • Laco Novomeský, básnik, publicista a politik (dokumentárny film, r. Lembovič I.,1986),
  • Venované pamiatke národného umelca L. Novomeského (T. v. f. 38/76).

zdroj: Wikipédia

Posted in Nezaradené.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *