Súťažné práce do Novomeského Nitry prijímame až do 23. mája!

laco 2018 plagat maly copyPredlžujeme uzávierku súťaže do 23. mája 2018.

Nestihli alebo ste sa neodvážili poslať svoju prácu do IX. ročníka Novomeského Nitry? Máte druhú šancu.

Na základe podnetov od viacerých potenciálnych záujemcov, ktorým pracovné alebo študijné povinnosti nedovolili zaslať práce do 30. apríla, sme sa rozhodli predĺžiť termín uzávierky súťaže do 23. mája 2018. Práce prijímame do všetkých kategórií, vrátane kategórie Antifašista Novomeský.

Zároveň chceme upozorniť, že slávnostné vyhodnotenie Novomeského Nitry 2018 sa uskutoční 23. júna 2018.

Tešíme sa na tvorbu ďalších mladých talentov.

plagat_an

Ladislav Novomeský

laco-novomeskc3bdLadislav Novomeský 27. december 1904Budapešť – 4. september 1976Bratislava bol slovenský komunistický politikľavicový intelektuál,spoluzakladateľ DAV-u, básnikredaktornovinárpublicista.Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon.

Život
Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo Senice do Budapešti. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v roku 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku 1925 vstúpil do Komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom komunistických novín Pravda chudoby. V roku 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KSČ. Patril k avantgardnej skupine DAV. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko.

Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51

Bol jedným z popredných organizátorov SNP, členom V. ilegálneho vedenia KSS. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici (1944). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde KSS v roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. 22. 12. 1955 bol prepustený na podmienku, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej „normalizácii“ na kultúrnom aj politickom poli. Novomestský bol ženatý s Karlou Marešovou a ich dcérou je Ing. Elena Bútorová-Novomeská.

Tvorba
Prvé básne publikoval časopisecky (VatraSvojeťNový rod a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry (Boris Pasternak) a publicistike.

Vyznamenania

  • 1964 – Národný umelec
  • 1969 – Hrdina ČSSR
  • 1964 a 1974 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
  • 1969 – laureát národnej ceny SSR
  • 1969 – Leninov rad

Bol tiež vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Cenou Ľ. Štúra.

Dielo

Poézia

  • 1927 – Nedeľa, zbierka básní
  • 1932 – Romboid, zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta
  • 1939 – Svätý za dedinou, zbierka básní
  • 1935 – Otvorené okná, zbierka básní
  • 1949 – Pašovanou ceruzkou, zbierka básní
  • 1963 – Vila Terezapoéma
  • 1963 – Do mesta 30 minút, poéma
  • 1964 – Stamodtiaľ a iné, zbierka básní, zúčtovanie s Gottwaldovým kultom osobnosti
  • 1964 – Nezbadaný svet
  • 1966 – Dom, kde žijem, cyklus lyrických básní

Publicistika a eseje

  • Laco Novomeský, Marx a slovenský národ, marec 1933
  • 1949 – Výchova socialistického pokolenia
  • 1969 – Znejúce ozveny
  • 1969 – Čestná povinnosť
  • 1970 – Manifesty a protesty
  • 1970 – Slávnosť istoty
  • 1972 – Zväzky a záväzky
  • 1971 – O Hviezdoslavovi
  • 1971 – O literatúre
  • 1974 – Nový duch novej školy

Preklady

  • 1969 – Prebásnenie veršov v diele Borisa Pasternaka Doktor Živago

Pamiatky

  • rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cint. v Slávičom údolí,
  • Múzeum L. Novomeského v Senici
  • Literárna pozostalosť v LAMS
  • socha od J. Kulicha v Senici
  • busta Novomeského v Banskej Bystrici
  • pamätná tabuľa na Štúrovej ulici v Bratislave

Dokumentárne filmy o Ladislavovi Novomeskom

  • Laco Novomeský 60-ročný (Týždeň vo filme 1/1965)
  • Profily – Národný umelec Laco Novomeský (1967),
  • Človek z davu (dokumentárna monografia, réžia Šinko, E., 1970),
  • Ladislav Novomeský sa dožil koncom decembra 70-tich rokov (Týždeň vo filme 51/1974),
  • Ladislav Novomeský (Kinožurnál, 85),
  • Laco Novomeský, básnik, publicista a politik (dokumentárny film, r. Lembovič I.,1986),
  • Venované pamiatke národného umelca L. Novomeského (T. v. f. 38/76).

zdroj: Wikipédia