Ladislav Novomeský 27. december 1904, Budapešť – 4. september 1976, Bratislava bol slovenský komunistický politik, ľavicový intelektuál,spoluzakladateľ DAV-u, básnik, redaktor, novinár, publicista.Písal aj pod pseudonymami: A. Krištof, Andrej Ogrod, Pavel Havran, Brkoslav, Gama, Gamma, n.gorod, N.Gorod, Pavel Hronec, Vacek, Xenon.
Život
Pochádzal z rodiny krajčíra Samuela Novomeského a Irmay rod. Príkopová. Rodičia sa presťahovali zo Senice do Budapešti. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v roku 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V roku 1925 vstúpil do Komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom komunistických novín Pravda chudoby. V roku 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KSČ. Patril k avantgardnej skupine DAV. V roku 1939 sa presťahoval na Slovensko.
Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51
Bol jedným z popredných organizátorov SNP, členom V. ilegálneho vedenia KSS. Spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici (1944). Člen predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne bol na zjazde KSS v 
roku 1950 obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. 22. 12. 1955 bol prepustený na podmienku, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej „normalizácii“ na kultúrnom aj politickom poli. Novomestský bol ženatý s Karlou Marešovou a ich dcérou je Ing. Elena Bútorová-Novomeská.
Tvorba
Prvé básne publikoval časopisecky (Vatra, Svojeť, Nový rod a i.). V tvorbe sa od začiatku stotožnil s proletárskou literatúrou. Svojim dielom ovplyvnil medzivojnový a povojnový vývin poézie na Slovensku. V 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu a symbolizmu. Okrem vlastnej básnickej tvorby sa venoval aj prekladom z ruskej literatúry (Boris Pasternak) a publicistike.
Vyznamenania
- 1964 – Národný umelec
- 1969 – Hrdina ČSSR
- 1964 a 1974 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
- 1969 – laureát národnej ceny SSR
- 1969 – Leninov rad
Bol tiež vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Cenou Ľ. Štúra.
Dielo
Poézia
- 1927 – Nedeľa, zbierka básní
- 1932 – Romboid, zbierka básní, vyjadruje smútok nad sociálnymi protikladmi sveta
- 1939 – Svätý za dedinou, zbierka básní
- 1935 – Otvorené okná, zbierka básní
- 1949 – Pašovanou ceruzkou, zbierka básní
- 1963 – Vila Tereza, poéma
- 1963 – Do mesta 30 minút, poéma
- 1964 – Stamodtiaľ a iné, zbierka básní, zúčtovanie s Gottwaldovým kultom osobnosti
- 1964 – Nezbadaný svet
- 1966 – Dom, kde žijem, cyklus lyrických básní
Publicistika a eseje
- Laco Novomeský, Marx a slovenský národ, marec 1933
- 1949 – Výchova socialistického pokolenia
- 1969 – Znejúce ozveny
- 1969 – Čestná povinnosť
- 1970 – Manifesty a protesty
- 1970 – Slávnosť istoty
- 1972 – Zväzky a záväzky
- 1971 – O Hviezdoslavovi
- 1971 – O literatúre
- 1974 – Nový duch novej školy
Preklady
- 1969 – Prebásnenie veršov v diele Borisa Pasternaka Doktor Živago
Pamiatky
- rodný dom v Budapešti, urna v panteóne na cint. v Slávičom údolí,
- Múzeum L. Novomeského v Senici
- Literárna pozostalosť v LAMS
- socha od J. Kulicha v Senici
- busta Novomeského v Banskej Bystrici
- pamätná tabuľa na Štúrovej ulici v Bratislave
Dokumentárne filmy o Ladislavovi Novomeskom
- Laco Novomeský 60-ročný (Týždeň vo filme 1/1965)
- Profily – Národný umelec Laco Novomeský (1967),
- Človek z davu (dokumentárna monografia, réžia Šinko, E., 1970),
- Ladislav Novomeský sa dožil koncom decembra 70-tich rokov (Týždeň vo filme 51/1974),
- Ladislav Novomeský (Kinožurnál, 85),
- Laco Novomeský, básnik, publicista a politik (dokumentárny film, r. Lembovič I.,1986),
- Venované pamiatke národného umelca L. Novomeského (T. v. f. 38/76).
zdroj: Wikipédia
Predlžujeme uzávierku súťaže do 23. mája 2018.
